Prof. MUDr. Jozef Lukáči
Ja budem hovoriť stručne, pretože mnohé veci tu boli povedané. Po prvé: myslím, že je nutné, aby sme si trošku poopravili, že zákroky sú možné jedine vtedy, keď je vitálna indikácia. Tým by sme vlastne odpílili celú rekonštrukčnú chirurgiu. A rekonštrukčná chirugia, či chceme alebo nechceme, čím dalej, tým viacej v budúcnosti zohrá obrovskú úlohu.

To je prosto vec, ktorú my nezastavíme, pretože keď niekto má nejaké nepríjemné veci na tele, tak chce byť pekný, to znamená, že to je tiež náplń celej rekonštrukčnej chirugie. Sú to teda veci, kde skutočne je nutné zakročiť. A to nie je vitálna indikácia. Takže myslím, že túto otázku budeme musieť na základe nových poznatkov skutočne prehodnocovať. To je prvá věc.

Druhá vec: prosím vás, som toho názoru, že by to boli filozofické diskusie. Pán profesor Hynie hovorí, prosím, to je možné, že je to otázka mozgu a otázka endokrinného systému a tak dalej. Teraz sa to zvalí na psychiatrov, psychiatri velmi opatrne hovoria, áno, prosím, však to niekedy može byť psychopat, niekedy to nemusí byť psychopat.

Ja som presvedčený, že keby som toho istého pacienta dal x psychiatrom, bolo by z toho x záverov a neboli by jednotné závery z jednoduchých dovodov, pretože nemajú objektívne meradlá, kritériá, a to či psychologovia alebo psychiatri. Tým vačšie je eště nebezpečie, keď psychologovia budu postupovať bez psychiatrov. Lebo psychologovia nie sú lekári, to si musia uvedomiť, že tu musí byť velmi tesná návaznosť – psychiater a psychológ. To je akosi len moja poznámka. Ja sa prihováram za to, aby to tak skutočne bolo.