inzerce · kontakty · galerie · archiv · odkazy
21.8.2019 rozcestník novinky přeměna náš svět o nás komunita web

Genderswapping - Zmena pohlavia jedinca na internete

Je fascinujúce, čo umožnili počítače - ľudia z celého sveta môžu spolu komunikovať. MUDy, webchaty a iné podobné stránky sa množia.
Najväčším vplyvom, ktorý majú tieto stránky, je možnosť nanovo definovať identitu človeka v priebehu niekoľkých minút a to prináša otázku, prečo sa ľudia v elektronickom svete snažia o alternatívne identity, keď im v reálnom živote ide naopak o identitu stabilnú. Na webe môžu byť relevantné pre identitu nasledovné platformy: chaty, MUDy, Usenet a diskusné skupiny, e-mail.

Zmena pohlavia u mužov

Naša spoločnosť je ešte stále prevažne patriarchálna a stigmatizuje prejavenie ženských vlastností. Prečo sa teda vydávajú muži na internete za ženy? Mnohé dôvody pre zmenu pohlavia u mužov sú v štúdiách konzistentné. Dve reprezentatívne štúdie sú práca Sulera a štúdia o LambdaMoo, ktorú zrealizoval Serpentelli.

Prvá jasná odpoveď, prečo muži na webe imitujú ženy, pochádza z kombinácie anonymity na webe a ľahkosti, s akou sa dá vytvoriť fiktívna identita. Necítiť tu až taký tlak kultúrnych stereotypov, ktoré inak mužom sťažujú objaviť v sebe to, čo spoločnosť označuje za „ženské". Títo muži sú odkázaní na anonymitu vo virtuálnom svete, aby mohli prejaviť svoju ženskú stránku, ktorá by ináč bola potláčaná. Muži, ktorí by boli stigmatizovaní kvôli svojej silnej identifikácii so ženami - hlavne transsexuáli a transvestiti - môžu využiť tzv. genderswapping. V takýchto prípadoch nie je ženská identita na webe podvodom - ale bezpečným výrazom ozajstného ja (Suler on-line).

Muži sa môžu vydávať za ženy aj vtedy, keď hľadajú intimitu, romanku a/alebo cybersex. Tieto pokusy o zblíženie s inými mužmi môžu byť motivované vedomými či podvedomými homosexuálnymi sklonmi. Takto môže zmena pohlavia načať aj témy ako sexualita a možno muži pochybujú o vlastnej sexualite. Zmena na iné pohlavie na webe je „bezpečnou" cestou ako si otestovať homosexuálnu identitu s ľuďmi, ktorí sú v reálnom svete pravdepodobne mužmi (Serpentelli on-line). V niektorých prípadoch to nie je alternatívna identita, ktorú človek skúša, ale súčasť skutočného „ja" osoby. Internet dovoľuje vystúpiť reálnemu „ja" v zóne, ktorá je bez stigmatizujúcich aspektov nonkonformity.

Muži imitujú ženy aj preto, aby sa u nich rozvili vlastnosti, ktoré spájajú so ženami, ktoré však nemusia byť zrovna ženské. Primárny výskum, ktorý urobila Turkle, prezentuje prípad muža pod menom Case. Chcel sa naučiť presadiť sa, bez toho, aby bol ješitný. Toto boli vlastnosti, ktoré spájal so silnou ženou (Turkle, 80). Case hovorí, že sa v MUDoch cíti vyrovnane. V skutočnom živote je obzvlášť diplomatický, vyhýba sa každej konfrontácii. Nechce nikomu nič nanútiť. V MUDe však môže povedať: „Ber alebo nechaj tak!" Všetky postavy, ktoré hral, boli také. Hrá ich zrejme preto, lebo sú papuľnaté a nepoužívajú žiadne šetrné slová. Tu môžeme vidieť, že dôvod na zmenu pohlavia je nasledovný: vyskúšať nové a rozdielne úlohy - v pokuse rozvinúť pozitívne aspekty skutočnej identity. Internet ponúka veľkolepé šance uniknúť z vlastnej klietky a vyjadriť moc a individualitu.

Keď zaberie muž v elektronickom svete ženskú úlohu, môže to byť aj preto, pretože chce získať viac pozornosti. Na internete nie je ľahké upriamiť na seba pozornosť, predovšetkým v „hlasnom" prostredí ako je chat. Suler tvrdí, že používateľ získa skôr pozornosť, ak si zvolí ženský nick a sexy awatara. V tomto prípade nie je voľba ženskej roly výrazom homosexuality. Je to skôr pokus o získanie pozornosti, čo je možno výsledkom osamelosti v reálnom živote.

Niektorí muži figurujú na webe ako ženy, pretože sa chcú naučiť lepšie komunikovať so ženami.

Muži skúšajú rôzne spôsoby interakcie s inými mužmi, aby sa z prvej ruky naučili, aké to je byť ženou. Pri niektorých on-line hrách, kde účastníci nadobudnú imaginárne identity (napr. MUDy), je výhodou byť ženou. Niekedy pomôžu muži ženám a tie takto môžu rýchlejšie v hre napredovať. To bolo zjavné pri pozorovaniach prostredia LambdaMOO. V tom istom čase prišli dvaja noví hráči - muž a žena. Iní hráči v „miestnosti" začali hovoriť so ženou a ponúkli sa, že jej všetko ukážu, pokým muža celkom ignorovali - bol odkázaný sám na seba (Serpentelli on-line).

Teraz, keď sme vymenovali všetky možné pohnútky mužov na virtuálnu zmenu pohlavia, si môže niekto myslieť, že všetci používatelia internetu svoju identitu len predstierajú. Na LambdaMOO bol zrealizovaný prieskum; 55 ľudí zodpovedalo otázky týkajúce sa pohlavia: 73 % z toho boli v skutočnom živote muži, 27 % ženy. Asi 7,5 % mužov udalo, že na internete vystupujú ako žena. Túto informáciu potvrdili aj výsledky výskumu kolektívu Jaffe et al. Na Michiganskej univerzite. Štúdia, ktorú uskutočnil Jaffe, pojednávala o používaní nickov špecifických pre konkrétne pohlavie. Zo štúdie vyplýva, že muži boli menej ochotní zvoliť si ženský nick. Dôvody, prečo muži zriedkavejšie použijú ženské meno, úzko súvisí s ich socializáciou. U nich ide o sebauplatnenie, status, uplatnenie a výkon moci. Preto sa chcú muži silne presadiť, vyhýbajú sa prejavom súcitu k problémom iných a osobnému vyznaniu v rozhovore. Tieto výsledky dodávajú niekoľko dôvodov pre to, prečo muži nechcú na webe ženskú identitu a naznačujú, že muži až tak často neimitujú.

Genderswapping na webe je fenoménom, ktorý existuje a ako pri všetkých štatistikách o používaní internetu možno len ťažko určiť stupeň spoľahlivosti. Oveľa fascinujúcejšou otázkou ohľadne zmeny pohlavia u mužov je miera, v ktorej je pravdivé každé z možných vysvetlení. Dôvod, prečo by osoba zvolila alternatívnu identitu, je bezpochyby špecifický pre jeho/jej terajšiu situáciu. Jednoduchšie vysvetlenie, prečo muži na webe vystupujú ako ženy je, pretože to môžu. A túto identitu si môžu preskúšať v úplnej anonymite, ktorú poskytuje počítačom sprostredkovaná komunikácia a nemôžu byť za to potrestaní. Treba myslieť na to, čo dávnejšie naznačili sociológovia: ľudia hrajú mnohé role v každodennom živote a internet im poskytuje len novú cestu na objavenie širokej ponuky identít bez toho, aby boli stigmatizovaní.


Zmena pohlavia u žien

Ženám a mužom sa v dnešnom svete pripisujú rôzne úlohy - v dôsledku socializačných procesov, ktoré prebiehajú dlhé roky. V ženskej skupine sú prednostným vzorom vzťahy, intimita, vyhýbanie sa konfliktom, miernená asertivita, podpora iných a vyzradenie osobných informácií. Naopak muži majú ukázať vlastnosti ako hierarchická, mocensky orientovaná asertivita a nezávislosť. Muži presadia svoje názory, potláčajú ochotu (pomôcť) a vyhýbajú sa osobnému vyznaniu v konverzácii.

Ženy sa stali prostredníctvom socializačného procesu oveľa tichšími, menej asertívnejšími. Človek ich môže ľahko využiť. Muži sa mohli tešiť opačným prednostiam. Ženy si môžu zvoliť iné pohlavie na webe z nespočetných dôvodov; najdôležitejšími sú však: rovnoprávnosť, ochrana, eskapismus a ďalšie. Už v detskom veku si dievčatá a chlapci osvoja rozdielne komunikačné štýly. Podľa We sa dievčatá naučia hovoriť pasívnejšie a tichšie, pokým chlapci hovoria agresívnejšie, s energickejším, aktívnejším hlasom. Keď sú dievčatá staršie a zrelšie, chcú z tejto úlohy, v ktorej vyrastali, uniknúť a skúsiť aspekty druhého pohlavia, ktoré sú prevažne mocensky orientované.

Keď ženy vstúpia do špecifického MUDu, môžu si vybrať, aké pohlavie má mať ich postava. Mnohé ženy ostávajú pri svojom ozajstnom pohlaví, avšak niektoré vystupujú ako muži, pretože chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako. We uvádza, že keď žena vstúpi na chat ako muž, skôr si ju vypočujú a lepšie si môže stáť za svojimi názormi - bez odmietnutia, ako to pozná z face-to-face komunikácie. Neveľa žien si v reálnom živote otvorí poriadne ústa, ale na webe to urobiť môžu - bez prerušovania alebo prikazovaní, okolie si totiž myslí, že sú mužmi. Ženy sa môžu takto asertívne správať aj v tradične mužmi ovládanom priestore (Valentini P2 on-line). Vychutnávajú si anonymitu a fakt, že môžu pôsobiť dominantne oproti iným, zvyčajne dominantným mužom. Väčšinou sa ženy tak suverénne nepodieľajú na konverzácii, kde je väčšina mužov. Na webe sa môžu ženy vydávať za mužov a tak môžu zastávať svoje názory, bez toho aby boli vysmiate. Väčšinou skrývajú svoje pohlavie zo strachu, žeby to znížilo efektivitu ich komunikácie.

Tak zistia, že ako muži nie sú diskriminované, ak hovoria o svojich názoroch, čo sa stáva, keď hovoria ako ženy. Ľudia nevedia o každom účastníkovi, akého pohlavia je, a tak ženy imitujú mužov, aby zmazali diskrimináciu, ktorá sa zakladá na biologických rozdieloch. Posledný dôvod na virtuálnu zmenu pohlavia u žien, ktorý spadá do tejto kategórie, je moc. Suler dodáva, že s mužskou identitou ženy môžu vykonávať niektoré aktivity, ktoré by inak nemohli. Ženy si volia mužskú identitu z mnohých dôvodov, ale najdôležitejším je rovnoprávnosť - to, čo v reálnom živote nezažijú.

Iný dôvod, prečo ženy menia svoju identitu, je, že nechcú byť sexuálne obťažované. Na ženy sa často vrhnú muži, ktorí im chcú pomôcť, keď sa prvýkrát objavia vo virtuálnom priestore. Najprv možno toto správanie pokladať za gentlemenské, ale často flirtujú postavy príliš agresívne a niekedy to už nie je zábavné a podobá sa to už sexuálnemu obťažovaniu. Prostredníctvom tohto média to môžu robiť bežnejšie, ako by to mohli v reálnom živote. Mnohé ženy hodnotia toto správanie najprv ako ochotu (pomôcť), ale neskôr zistia, že za týmto správaním sú iné úmysly. Často ženám ponúkajú pomoc, aj keď ju tieto nepotrebujú a ak sa im pomôže, tak za to niečo čakajú a je to väčšinou cybersex. Ženy sa rozhodnú pre identitu iného pohlavia, aby unikli sexuálnemu obťažovaniu, ktorému by sa normálne nevyhli. Keď sa ženy v MUDoch objavia ako muži, často sú ignorované a môžu si robiť, čo chcú bez zbytočnej pozornosti, ktorej by sa im ako ženám dostalo. Ženy chcú na webe robiť to isté, čo muži, ale často sú obťažované. Cítia teda, že by sa malo niečo zmeniť. To vedie ku zmene pohlavia, pretože im to dovoľuje pohybovať sa voľne na webe bez zbytočnej pozornosti alebo „pomoci" od mužov.

Internet dovoľuje ženám, byť kýmkoľvek chcú. Ženy tak môžu prekročiť hranice a kategórie, ktoré predtým obmedzovali ich aktivity a identity. Umožňuje ženám vymaniť sa zo svojho biologického tela a nanovo sa definovať mimo historických kategórií ako „žena", „iné" alebo „objekt" (Lawley P24 on-line). Ženy môžu byť na webe ľubovoľnou postavou, čo im umožňuje uniknúť z každodenného života a nerovností, ktoré ich každý deň trápia. Bez fyzického tela, ktoré vyžaduje konformitu s kultúrnymi konštrukciami pohlavia, si môže každý osvojiť všetky možné spôsoby správania sa. Ženy si môžu v MUDoch vytvoriť ľubovoľnú postavu, ktorou by chceli byť. Môžu rozviť svoje fantázie, bez toho aby tým buď sebe, alebo niekomu inému - vďaka bezpečnosti a anonymite, ktorú ponúka internet. Je tu pocit bezpečnosti, kam môžu ľudia vystúpiť zo svojich skutočných životov a nadobudnúť novú postavu. Napríklad niekto, kto nie je práve zhovorčivý, vie zrazu flirtovať. Ženy si teda môžu ľubovoľne vybrať svoju identitu a uniknúť normálnym hraniciam každodenného života a stať sa postavou úplne odlišnou od svojej skutočnej identity. Ženy si môžu zobrať aktívnejšie úlohy. Môžu žiť úlohami, ktoré v sebe potláčajú, pretože cítia odcudzenie alebo zosmiešnenie (We P42 on-line).

Na internete sa tento strach stráca, pretože ich skutočná identita nie je známa. To im dáva slobodu, ktorú mnohí ľudia ináč nemajú. MUDy dovoľujú ženám vystúpiť z vlastnej reality a vytvoria ich vlastné životné podmienky na určitý čas. Podľa Rheinholda ponúka alternatívna realita možno ľudskejšie a demokratickejšie hodnoty, ako ich má naša pozemská spoločnosť. Ženy si môžu vytvoriť svoj vlastný svet, ktorým žijú na webe a konajú, ako chcú, bez dôsledkov, ktoré sa spájajú so správaním mimo noriem rodovej konštrukcie.

Posledné dôvody na zmenu pohlavia u žien na webe sú často abstraktné. Sú však dostatočne zdokumentované, aby sa mohli diskutovať. Pre niektorých to však je len zábava a vydávajú sa za druhé pohlavie len preto, že na to práve majú chuť. Ľudia sú zvedaví, ako žije to druhé pohlavie a ako sa s ním v každodennom živote zaobchádza. I keď interakcie na webe nemožno skutočne porovnať s dennými interakciami v skutočnom svete, obsahujú mnohé rovnaké normy správania, ktoré pre pohlavia/rody platia aj v skutočnom živote. Niektoré ženy vystupujú ako muži, aby zistili, ako iné ženy interagujú s mužmi. Potom využívajú tieto informácie, aby mohli lepšie zviesť mužov alebo aby mohli porovnávať, aký úspech majú u mužov iné ženy.

Iné ženy si myslia, že zmena pohlavia môže veľmi dobre pomôcť pri komunikácii s druhým pohlavím. Prostredníctvom interakcie s mužmi sa môže žena s mužskou identitou naučiť, aké veci mužov ovplyvnia, bez toho aby bola v miestnosti nejaká žena, čo by ovplyvnilo priebeh konverzácie. Muži sú oveľa úprimnejší medzi sebou. Povedia, čo chcú a čo nie a tieto informácie môžu žene pomôcť lepšie komunikovať s mužmi. Zmenu pohlavia možno v tomto prípade vnímať aj ako učebnú pomôcku, ktorá vylepší komunikáciu medzi pohlaviami. Niektoré ženy vystupujú na webe ako muži, aby zistili, o čom hovoria muži v neprítomnosti žien (Valentini P2 on-line). Chcú sa votrieť do priazne, takto získajú ženy náhľad do myšlienok mužov, zistia ich motívy na interakciu so ženami a tajomstvá, ktoré by ženám nepovedali. Možno to vyznieva ako podvod, ale na webe je viac takýchto podvodov.

Iný dôvod na zmenu pohlavia u žien je prebádanie sexuality. Niektoré ženy si myslia, že vkĺznutie do kože iného pohlavia môže byť bezpečnou cestou, ako flirtovať s osobami rovnakého pohlavia. Ženy si tak môžu otestovať terén vo virtuálnom svete a byť priamejší k ľuďom rovnakého pohlavia, akoby boli v skutočnom živote. Takto môžu ženy svoju sexualitu bezpečne prebádať a zároveň sú chránené anonymitou vo virtuálnom svete.

Ženy chcú byť na webe mužmi z nespočetných dôvodov, vymenovali sme tu len niektoré. Dôvody na každú jednu ľubovoľnú aktivitu sú početné. Často si ženy myslia, že bezpečnosť na webe stojí na ich strane a tak sa nemusia zaoberať s dôsledkami, ktoré by ich aktivity sprevádzali v skutočnom živote. Vďaka zmene pohlavia na webe môžu ženy bezpečne vyjadriť svoje názory, uniknúť obťažovaniu a vytvoriť miesto, ktoré je odlišné od skutočného života a ktoré ich aspoň trochu odbremení od tlaku každodenného života. Tak sa aj zabavia, aj si zaexperimentujú s rôznymi identitami a aktivitami. Internet je miestom na sociálnu interakciu a je užitočný pre mnohé rozdielne druhy interakcie. Ženy majú možnosť komunikovať s každým a tak, ako to samy chcú.

Zmena pohlavia ako podvod

Mnohé on-line komunity vnímajú zmenu pohlavia ako podvod a zrejme ako škodlivú aktivitu. Stavia to otázky ohľadom dôvery a bezpečnosti v elektronickom svete. Ak je v hre dôvera, očakávajú používatelia internetu úplnú úprimnosť. Mnohí ľudia sa dajú vážne na on-line vzťahy, myslia si, že ich partner udáva skutočnú identitu a následne sa mu zdôveria s najdôvernejšími informáciami a intímnymi pocitmi. A preto sú podráždení, keď zistia, že osoba, ktorej dôverovali, klamala. Tí, ktorí sú proti tzv. „gender deviance", si myslia, že existuje mnoho nevinných ľudí, ktorých tzv. „internet con artists" extrémne zrania a využijú na zištnú zábavu.

Výborný príklad, ktorý ľudí pobúril a rozprúdil diskusiu o zmene pohlavia na webe, je prípad tzv. elektronického milenca (Turkle, 228). Táto historka je pravdivá, ale už sa toľkokrát rozprávala, že sa stala legendou na webe. Ide o psychiatra Alexa z New Yorku. Začiatkom osemdesiatych rokov sa prihlásil na chat pod nickom „Quiet Lady". S týmto nickom vznikla aj komplexná postava: mladá žena z Manhattanu, ktorá bola po úraze nemobilná, mala zmrzačenú tvár a navyše bola nemá, takže odmietala každý kontakt, avšak v sieti sa realizovala o to aktívnejšie. Postupne sa z nej stala osobnosť na sieti, na ktorú sa obracali mnohé ženy s prosbou o radu. Z „Quiet Lady" sa stala medzitým „Talkin' Lady". Zašlo to až tak ďaleko, že svoje priateľky kontaktovala so svojim blízkym priateľom Alexom, a tak mohol psychiater spoznať svoje priateľky zo siete aj v reálnom živote. Komunita chcela Joan stretnúť aj v reálnom živote a Alex si uvedomil, že stratil kontrolu nad svojim experimentom. Vyhlásil, že Joan je smrteľne chorá a podpora, ktorú dostal, bola enormná. Komunita chcela vedieť, v ktorej nemocnici Joan leží. Potom zadal Alex meno nemocnice, v ktorej pracoval. Keď chatujúci zistili, že Joan tam nebola zaregistrovaná, boli šokovaní a pobúrení.

Ako Turkle pozoruje, za posledných 20 rokov sa hodnotenie jeho konania značne zmenilo. Najprv bolo zásadne zvrhlé, že sa muž vydával za ženu, teraz sme už na to zvyknutí. Teraz sa kritika obracia proti faktu, že Alex využil Joanine vzťahy k ženám, aby si dohodol schôdzky a cybersex. Čo nám dnes na tom vadí, je, že vyblednú hranice medzi virtuálnym a reálnym svetom. Alex by bol dobrou ilustráciou toho, čo by mnohí označili za „gender deviant". Či sa Alex vydával za ženu z egoistických dôvodov alebo chcel pomôcť používateľom CompuServe, nie je relevantné. Klamal komunitu a vyvolal zradu a utrpenie. Sherry Turkle opisuje „con artist" ako niekoho, kto bol na základe svojej virtuálnej prezentácie šarmantný a obľúbený, ale v reálnom živote často opovrhovaníý kvôli svojim dvojitým hrám a využívaniu.

Keďže je počítačom sprostredkovaná komunikácia nová, neexistuje ešte žiaden trvalý kódex správania sa. Internetové komunity si stanovujú svoje vlastné normy a pravidlá. Niektorí zmenu pohlavia akceptujú a niektorí už vyvodzujú dôsledky, keď niekoho pri tom prichytia. Človeka, ktorý na webe imituje druhé pohlavie, vnímajú ako niekoho, kto využíva ľudí. Niekoho, kto dostane niečo na úkor obetí. Predpokladá sa, že človek, ktorý vystupuje pod inou pohlavnou identitou, má zlé úmysly a dôvodmi sa zvyčajne opovrhuje. Vysvetlenia obsahujú: ľudia, ktorí chcú len pozornosť a zábavu alebo tí, ktorí chcú iných zviesť na sex. Mnohí si myslia, že homosexuálni muži vystupujú ako ženy, aby zviedli nič netušiacich mužov na cybersex. To vyvoláva problémy a strach z pohlavnej identity.

Amy Bruckmanová posudzuje tento fenomén vo svojom článku „Gender Swapping on the Internet." Vysvetľuje, že pohlavie je tak dôležité pre medziľudské interakcie, že si osobu bez pohlavia nevieme predstaviť. Bruckmanová podkladá svoj argument svojimi vlastnými skúsenosťami, ktoré získala, keď on-line stretla bezpohlavnú postavu. Píše, že sa necítila dobre a pýtala sa, prečo jej na tom tak záleží vedieť pohlavie svojho konverzačného partnera. Interakcie na webe pomáhajú používateľom pochopiť túto realitu.

V odpovedi na on-line paniku okolo zmeny pohlavia napísal John Suler článok, ako možno odhaliť muža, ktorý sa vydáva za ženu. Po konzultácii s asi 30 ženami zostavil zoznam otázok, o ktorých si myslel, že ich môžu zodpovedať len ženy. Suler tvrdí, že ak človek nevie na webe zodpovedať otázky ohľadom veľkosti podprsenky, menštruácie alebo farieb na vlasy, ide o bezpečnú indíciu že konverzujete s mužom. Tieto otázky svedčia o jeho predsudkoch. Nemôžu určite odhaliť muža, ktorý má skúsenosti s imitovaním druhého pohlavia, a navyše nemožno predpokladať, že by ich zodpovedali všetky „skutočné" ženy. Prvou odpoveďou môže byť, že by bolo extrémne ťažké zapracovať tieto výsledky skúmania do bežného, každodenného chatu. Suler si ale myslí, že to ide a mohli by byť nápomocné pri konfrontácii s používateľom, o ktorom sa predpokladá, že nie je úprimný. Je vhodné ich použiť, ak sa vzťah prehĺbi tak, že sa človek cíti byť emocionálne viazaný na tú druhú osobu, ale má pocit, že tá čosi skrýva a manipuluje ním. Udal, že nie je dôležitý počet bodov, ktoré osoba v tomto teste dosiahne, ale skôr spôsob, ako osoba odpovedala. Ak sa osoba naštve a stane sa defenzívnou alebo váha s odpoveďami - mohla by to byť indícia, že konverzačný partner niečo skrýva.

Sulerov posledný návrh je, aby človek poprosil konverzačného partnera o krátky telefonát. Ak to osoba odmietne, je to pravdepodobne človek, ktorý imituje druhé pohlavie. Rob Valentini spomenie vo svojom článku „Gender Benders" aj iný spôsob, ako človek spozná ľudí imitujúcich druhé pohlavie. A keď má používateľ ešte aj sexy awatara a nick ako napr. „cyberbabe", je to veľmi pravdepodobne muž. Takáto identita je príliš ponižujúca pre skutočnú ženu.

Zmena pohlavia ako skúmanie vlastnej osobnosti

Experimentovanie s pohlavnou identitou sa v elektronickom svete stále viac toleruje. Viac a viac používateľov internetu vnímajú virtuálnu zmenu pohlavia ako súčasť on-line hry. V MUDoch a MOOoch sa používatelia odvážia meniť aspekty svojej osobnosti, aby si zaexperimentovali s identitou. Hanblivá osoba môže byť zrazu otvorená a vtipná a neatraktívna osoba si môže vybrať awatar supermodelky. Ak možno meniť takéto vlastnosti, prečo by nemalo byť možné zmeniť pohlavie? I keď si niektorí ľudia myslia, že keď sa človek prezentuje iným spôsobom ako v skutočnosti, je to vždy podvod - mnohí ľudia však vstupujú do on-line sveta práve s týmto zámerom (Turkle, 228). Často sú skúsenosti ľudí, ktorí figurujú na webe ako opačné pohlavie, veľmi pozitívne a nikdy nezrania, neškodia alebo nezavadzajú. Muži i ženy využívajú túto možnosť, aby sa viac poučili o komunikačných rozdieloch medzi mužmi a ženami. Turkle definuje „depaysement" vo svojej knihe Life on the Screen ako možnú súčasť antropologického výskumu. Človek je konfrontovaný s nezvyčajnou vecou a môže získať na veci iný pohľad.

Toto je obzvlášť pravda v prípade Garreta, ktorý hral v jednom MUDe ženskú postavu „Ribbit". Tak zistil, že ženy môžu kooperovať bez toho, aby boli stigmatizované - rovnako ako iné rozdiely v komunikačných štýloch mužov a žien. Keď vstúpil do toho istého MUDu ako muž, zistil, že komunikácia mu pripadá divná. Povedal, že to bolo ako keby išiel na pohovor, a správal sa ako na párty alebo športovisku. Ako muž sa správa nevhodne v kontexte, aj keď to je ešte stále on. Garret povedal v tomto Mude, že v skutočnom živote je muž. Mnohí spoluhráči mu neverili. Ľudí v MUDe nevyužíval, ale naučil sa veľa o druhom pohlaví a svojej vlastnej pohlavnej identite.

Tento fenomén sa odohráva v rozhovore medzi Sherry Turkle a jedným dizajnérom, ktorého nazvala Case. Tento hral v MedievalMUSH ženu - Mairread - a videl to ako prostriedok na sebareflexiu. Hral silné a dynamické ženy, ktoré mu pripomínali jeho matku. Tak sa naučil byť asertívnejší v MUDoch a aj v skutočnom živote. Opisuje svoje ženské role ako „externalizáciu" jednej časti svojho ja a vidí Genderswapping ako formu sebavyjadrenia svojej celej osoby. Preto Case zmenil svoje pohlavie, nie aby škodil iným, ale aby zlepšil seba. Iní používatelia podporujú jeho argument. Táto bežiaca diskusia o dôležitosti pohlavia v medziľudskej interakcii je jednou z častých tém v diskusných skupinách. Bolo tam mnoho argumentov, že pohlavie „tela" sediaceho pred počítačom a „telo" v MUDe sú sociálnymi konštruktami.

Záver

Zmena pohlavia je na webe akceptovaná, je to súčasť internetovej kultúry. Počítačom sprostredkovaná komunikácia nezatvára oči pred rasou alebo pohlavím, ako sa kedysi predpokladalo. Používatelia zistili, že s mužmi a ženami sa zaobchádza rozdielne a sú vtlačení do tých istých kategórií a mocenských štruktúr ako v skutočnom živote. Internet však má novú dimenziu, ktorá v skutočnom svete neexistuje: šanca zažiť určité role a normy z inej stránky. Toto budí rôzne pocity od strachu a hnevu až po zmätenie alebo súhlas. Pokým zostane virtuálny svet anonymným, budú ľudia stále experimentovať so zmenou pohlavia z rôznych dôvodov. Ako internet získava na popularite, ďalej sa vyvíja, vidíme vzrastajúcu akceptáciu pre preskúmanie alternatívnych vlastností, osobností a identít. Možno môžeme takto rozvinúť naše vzájomné porozumenie a naučiť sa o nás viac.

Literatúra

Bruckman, Amy. „Gender Swapping on the Internet"
Jaffe, Michael et al. „Gender, Pseudonyms, and CMC: Masking Identities and Baring Souls"
Lawley, Elizabeth Lane. (1993). Computers and the Communication of Gender
Rheingold, Howard. „Multi-User Dungeons and Alternate Identities"
Serpentelli, Jill. „Conversational Structure and Personality Correlates of Electronic Communication"
Suler, John. „Do Boys Just Wanna Have Fun?"
Valentini, Rob. (1999) Gender Bender's
We, Gladys. (1993). Cross-Gender Communication in Cyberspace
Turkle, Sherry. Life on the Screen: Identity in the Age of the Internet. New York: Simon & Schuster: 1997.

Shlédnuto: 3686x    |    Komentáře: 0    |    Tipů: 1    |   
Translidé 2003-2019 | MAPA | on-line: 0 |        Creative Commons License