Dnes 38-ročný Košičan okúsil 12-ročné manželstvo, výchovu detí,rozvod, homosexualitu i transvestitizmus

Muž ktorého obdivujů ako ženu

Dušan má 38 rokov. Ako sám o sebe tvrdí, je úplne normálny človek. Nikomu neubližuje, nemá konflikty, jednoducho si žije svoj život. Napriek tomu väčšia časť populácie necharakterizuje jeho životný štýl ako najbežnejší. Nečudo. Dušan je transvestita, teda chlap s túžbou obliekať sa do ženských šiat.

Od rozvodu nová cesta

"Budete sa čudovať, ale bol som 12 rokov ženatý. Dokonca mám z toho manželstva aj syna a dcéru," troška šokoval Dušan. "Počas manželstva, ba ani nikdy predtým, som netúžil obliekať sa do ženských šiat. Dnes som homosexuál a transvestita. V detstve ma však chlapci vôbec nepriťahovali, ženy áno. Mal som úplne normálne detstvo, ničím som sa neodlišoval." Zlom v Dušanovom živote nastal až po rozvode, keď mal 31 rokov. "Áno. Začala sa u mňa prejavovať homosexualita, aj keď ma, ako vravím, nikdy predtým, ani počas trvania manželstva, muži nijako zvlášť nepriťahovali. Teda aby bolo jasné, náš rozvod nezapríčinila homosexualita."

Tak či onak, po krachu manželstva ostal Dušan sám. Deti ostali manželke a otcovi musia odvtedy stačiť iba občasné stretnutia. Napriek tejto kríze cítil Dušan akúsi uvoľnenosť a postupne sa zorientoval v novej životnej situácii. Možno dovtedy potlačené city lásky voči rovnakému pohlaviu mali odrazu široké pole na vybláznenie. Nielen to. Po túžbe k mužom sa u Dušana začal prejavovať aj transvestitizmus. "Ženské šaty som si obliekol po prvýkrát asi pred dvoma rokmi," vracia sa k prvým dotykom svojho tela a dámskej módy. "Aj to iba zo žartu. Mám totiž veľa kamarátov homosexuálov i bisexuálov, tak sme sa medzi sebou zabávali. Nuž a odvtedy to robím pravidelne, ale s tým rozdielom, že nie zo žartu alebo recesie. Jednoducho sa mi to páči."

Dušan vie veľmi dobre, že rozvod alebo udalosti po ňom, bol(i) pravdepodobne ešte výraznejším medzníkom v jeho živote, než samotná svadba. Práve po skončení manželstva sa totiž odpichol do úplne iného sveta -sveta homosexuálov. "Možno to bolo aj z trucu voči ženám," naznačuje chlapík s jemným hlasom, ktorého prvé homosexuálne rande prišlo po rozvode. "Od tohto momentu sa celý môj pohľad na chlapov zmenil. Neviem, možno to ovplyvnilo aj spomínané sklamanie v láske." Cestičku k láske k mužom a túžbe obliekať sa do ženských šiat vraj nepriamo pomáhal dláždiť aj jeho bratanec. "On je skutočne ´tvrdý´ homosexuál. Ešte počas manželstva volal mňa aj moju manželku na diskotéku do vtedajšej Čarnice. Tam sa totiž kedysi stretávali homosexuáli, lesbičky i transsexuáli. Mne sa toto prostredie zapáčilo, aj keď zo začiatku na mňa pôsobilo dosť šokujúco. Dovtedy som nič také na vlastné oči nevidel. Chlapa s chlapom, alebo chlapa prezlečeného za ženu. Zdalo sa mi to zvláštne a naozaj šokujúce. S postupom času som si však zvykol, ba dokonca boli chvíle, keď ma to tam doslova ťahalo."

Dnes sa Dušan považuje za najznámejšieho transsexuála v Košiciach. Poznajú ho nielen v prostredí ON a ON, ale aj susedia, kolegovia, známi. "Nikdy som si nemyslel o chlapoch, ktorí sa prezliekali za ženy, nič zlé. Prvý pohľad na nich bol síce šokujúci, ale iba preto, že som to videl po prvýkrát na vlastné oči. Vtedy som nevedel, či sa mám smiať, alebo plakať. Napokon som sa s nimi skamarátil, spoznali sme sa bližšie a už to išlo samo od seba."

Definitívne rozhodnutie bolo teda na svete. Rozvedený Dušan sa čoraz viac objavoval v mužskej spoločnosti. Na ženy akoby zabudol. Dokonca si povedal, že v rámci bližších vzťahov s nimi skoncuje. "Áno," pritakáva. "Chlapské prostredie sa mi zapáčilo a jednoducho mi aj vyhovovalo. Spočiatku som si myslel, že úlet k chlapom robím iba z trucu, ale dnes už viem, že to takto cítim. Mám v tom celkom jasno. Aj keby ma hneď teraz balila neviem aká krásna žena, nič by to so mnou neurobilo. Predtým možno áno, dnes určite nie."

Jedno tělo: Dušan a Anorexiana

V Dušanovej pracovni sa pri stene hrdo týči veľká farebná fotografia krásnej brunetky. Keďže sme v kaderníctve v centre mesta, nehľadáme za tým nič výnimočné.

"Na tej fotografii som ja," vyhrklo z Dušana a spolu s fotografom sme nechceli veriť vlastným očiam. Neuveriteľné, výborná premena. "Inak, keď som žena, volám sa Anorexiana," pokračuje Dušan a dodáva, že meno pochádza z minulosti, keď trpel anorexiou.

Už dlhší čas sa na jazyk tlačí otázka, prečo chlap a prečo ženské šaty? "To je jednoduché. Pracujem ako kaderník, čiže som veľmi často v styku so ženami. Páči sa mi ich móda, vlasy, štýl, proste všetko. Jednak sa v takomto oblečení a mejkape cítim veľmi dobre a navyše ma vzrušuje, keď ma ako ženu obdivujú iní ľudia. Áno, myslím si, že obdiv iných je pre mňa to najdôležitejšie, prečo to celé robím."

Dušan dokonca nemusí byť prezlečený a namaľovaný za brunetku, aj v oblečení chalana cítiť z jeho JA kus ženy. Jemná farba hlasu, prítulná artikulácia, opatrné pohyby rúk. Čo chce vlastne povedať okoliu v ženských šatách? "Tým, že sa prezliekam, chcem zamaskovať svoju mužnosť. Jednoducho chcem takto akože oklamať ľudí. Neznamená to však, že by som chcel byť ženou. Nie som si istá, prepáčte, istý. Moje zamaskovanie má zakryť mužské črty, popri tom sa vo mne prebúdza trocha ženy."

Dušanova výpoveď akoby smerovala k vôli aj po fyzickej premene. Veď prečo by si na diskotéku obúval lodičky, obliekal silonky, sukňu, maľoval si nechty, oči a dával parochňu? Táto otázka však nenachádza súhlasnú odpoveď. "Nie, nie. Žiadna operácia na ženu, ani nič podobné u mňa nehrozí. Som spokojný tak, ako som. Nechcel by som byť ženou každý deň, iba vtedy, keď sa to mne chce, keď ma to baví."

Ak medzi rečou o transvestitoch padne slovo odchýlka, oproti sediaci kaderník neprotestuje. Naopak, v rozhovore na to nadväzuje. "Moja odchýlka? Aj keď si obliekam ženské šaty, vo svojej podstate budem vždy chlap. Ale v dámskom oblečení sa aspoň troška cítim a aj správam ako žena. Maľujem si nechty, oči, ústa, proste robím všetky kozmetické ťahy ako ony. Napriek tomu, že som chlap, veľmi sa mi to páči. Som navyše kaderník, mám k tomu vzťah a napokon mi tieto prípravy netrvajú celú večnosť. Nerobí mi to žiaden problém."

O svojej premene hovorí rád a otvorene. Akoby na svete neexistovali iné témy vhodné pre debatné krúžky. Napriek tomu Dušan nebýva Anorexianou každý deň. "Preoblečiem sa vtedy, keď sa mi chce, keď mám na to chuť a čas. Niekedy chodievam do práce prezlečený za ženu, inokedy mám na sebe klasické rifle, tričko a po robote, keď ideme s partiou do mesta, sa zasa prezlečiem. Žiaľ, ženská móda je pomerne drahá záležitosť. Prezliekal by som sa do takýchto šiat oveľa častejšie, žiaľ, ceny sú dosť vysoké."

Momentálně je sám

V Dušanovej skrini dnes hrdo visí troje vlastných ženských šiat plus nejaké lodičky. "Ostatné veci si požičiavam najčastejšie od mojej bývalej vedúcej, ktorá má podobnú postavu ako ja." Práve vedúca veľmi pomohla v Dušanových začiatkoch s premenou na ženu. "Keď som sa po prvýkrát takto prezliekol a vyrazil som po Hlavnej, mal som na sebe požičané šaty, také sieťovité, lodičky. Jednoducho prišiel na mňa silný pocit, že chcem zmenu. Mám pocit, že si ma ľudia takto oveľa viac všímajú, niektorí dokonca obdivujú. To sa mi páči."

Chlapík, ktorý bol pred niekoľkými rokmi riadne ženatý, sa čoraz viac približoval svojím správaním nežnému pokoleniu. Darmo, nové prostredie ho raketovým tempom vyformovalo. "Sme kamošky," hovorí v ženskom rode o svete košických transvestitov. "Je úplne normálne, že si jedna druhú všímame a potajomky sa pretekáme, ktorá z nás je krajšie oblečená, nalíčená, ktorá má najlepšiu parochňu." Keď sa Dušana pýtam, kam sa radí v pomyselnom rebríčku transvestitov v tomto okolí, s odpoveďou neváha. "Patrím medzi najznámejších. Bude to aj tým, že som kaderník a každý deň sa stretávam s ľuďmi. Poznám sa s mnohými osobami. Väčšina to o mne vie, veď ja to napokon o sebe ani netajím. Nikdy som to nerobil a ani necítim takú potrebu. Nemám dôvod skrývať sa."

Suverenitu v intímnych témach svojho života Dušan potvrdzuje v každej odpovedi. Napríklad aj v zásadnej otázke jeho súkromného života - vzťahu. "Nie, momentálne nemám nikoho. Po rozvode som však mal zopár vzťahov s mužmi a môžem povedať, že čo sa týka spolunažívania, je to veľmi podobné, ak nie rovnaké. V prostredí, v ktorom sa pohybujem, nie je problém nájsť si krátku známosť. Ja by som však chcel dlhodobejšiu. Veď asi každý z nás by to chcel..."

Predavačke takmer zmrzol úsmev

Aj keď Dušanovo smerovanie ukazuje dnes výlučne na mužov, nezabúda na obdobie s manželkou. "Manželstvo mi dalo v prvom rade moje dve krásne deti. V tomto jedinom sa to líši od vzťahu chlapa s chlapom. Iný dramatický rozdiel tam nie je."

O zmene životného kurzu svojho muža vraj exmanželka vie. Dušana to však netrápi. "My sa od rozvodu v podstate ani nestretávame. Každý si žije svoj život. Deti to znášajú v pohode. Moja dcérka bola dokonca so mnou aj na našej súťaži Miss Črievička. Bola to súťaž o najkrajšiu transvestitku. Konala sa asi pred troma mesiacmi v jednom gay klube v Košiciach a, samozrejme, ja som to vyhrala," pousmial sa chalan, ktorý o sebe hovorí na striedačku raz ako muž, inokedy ako žena. "Keď som medzi svojimi najbližšími kamarátmi, vždy hovorím o sebe v ženskom rode. Tak to jednoducho cítim a nemusím byť pritom oblečená v ženských šatách. Prepáč, niekedy mi to ujde."

Vráťme sa na chvíľu k onej súťaži. O najkrajšej "Črievičke" rozhodovali detaily ako chôdza, mejkap, gestá, pohyby, postava i oblečenie, jednoducho to, čo najviac pripomínalo ženu. Konkurencia vraj bola zdatná, aj keď podľa Dušana sa v Košiciach príliš veľa transvestitov neukazuje. Len pre zaujímavosť - čo skrýva Anorexiana na svojej mužskej hrudi? "Prsia si modelujem zo siloniek. Nepáčia sa mi však bujné poprsia, ale ani maličké. Skôr taký stred."

Nad čím sa väčšina populácie minimálne pousmeje, Dušan, alias Anorexiana, to považuje za bežnú záležitosť. Divadlo? Realita? Tu je skutočný príbeh z obchodu, na dámskom oddelení. "Bol som si kupovať ženské topánky, strieborné sandálky. Keď som si ich pýtal, predavačke takmer oči vypadli. Mal som na sebe silonky, samozrejme, nechty na nohách nalakované a normálne som sa po predajni prechádzal a skúšal sandálky. Ďalšej predavačke skoro spadli ´pysky´, tak na mňa pozerala. Mne to však absolútne neprekážalo. V niektorých obchodoch ma už dokonca poznajú, takže si zvykli. Čumia na mňa iba ľudia, ktorí sú v tej chvíli v obchode."

V duchu sa smejem a hútam, že takúto príhodu zo života môže tromfnúť hádam už iba skúsenosť pri nákupoch spodnej bielizne. Jáj, škoda, Dušan si ju nekupuje. "Nepotrebujem, mám jej dosť. Skôr si skúšam šaty. Raz sa ma predavačka pre istotu pýtala, pre koho budú šaty? Keď som jej povedal, že pre mňa, iba vyvalila oči. Ale to je jej problém." Dušanovi to asi naozaj neprekáža. V pohode sa aj priamo v obchode pred zrkadlom vykrúti v šatočkách a necháva sa obdivovať všetkým naokolo. "Mne je celkom jedno, čo kto o mne hovorí. Dokonca mi nerobí problém bozkávať sa s chlapom na ulici. Veď to aj robím. No a čo? Mali by ma za to ukameňovať?"

V každom prípade treba uznať, že v ženskom prevleku sa z Dušana stáva naozaj príťažlivá dáma. A takýto vyzývavý "šťavnatý" kus si priam pýta mužské pohľady. "Samozrejme, že ma muži balia. Stalo sa mi to dokonca hneď prvý raz, čo som mal na sebe ženské šaty. Odohralo sa to v taxíku. Sedel som vzadu. Taxikár sa asi do mňa buchol, či čo, lebo celou cestou čo šoféroval, čumel na mňa cez spätné zrkadlo. Ale povedala som mu pán šofér, cesta je tam, pred vami, nie tu vzadu. Strašne mi ´lepilo´ a bála som sa."

Čo myslíš, prečo sa na teba tak pozeral? Čo asi chcel? "No čo asi? Zrejme som sa mu veľmi páčila. Je to aj tým, že my transvestitky - sa odlišujeme od normálnych žien. My si totiž zvykneme dávať silnejší mejkap. A keď si odvážnejšie zvýrazním pery, oči, mihalnice, všetci si automaticky myslia, že som nejaká k... Aj ten taxikár si to možno myslel, preto tak slintal. Určite netušil, že pod šatami som chlap. Na prvý pohľad sa to ani nedá spoznať."

Ak v žene spoznáte ženu, všetko je v poriadku. To bol aj prípad taxikára, ktorému Anorexiana neprezradila svoje najtajnejšie tajomstvo. Jedného dňa sa však môžete seknúť´ mimo... "Išli sme cez mesto z narodeninovej oslavy," spomína Dušan. "Mal som oblečenú podprsenku, minisukňu, hore priesvitnú sieťovinu a vysoké ihličky. Vyzeral som presne ako prostitútka. Priamo na ulici ma začal baliť jeden muž, pozýval ma do bytu. Keď som sa však ozval ako chlap, tak sa rozčúlil, že ma tam chcel zmlátiť. Našťastie ma kamarátky ochránili. Vieš, aj keď sa oblečiem za ženu, nemám chuť baliť chlapov. Mne stačí to, že ma obdivujú."