Som transsexuál

Mám 26 rokov a mám problém. Som totiž transsexuál, bez práce od skončenia školy, nemám príliš veľa dôverných priateľov a som netechnický typ a ZPS. Iný by sa z toho asi zbláznil a skočil niekde z balkóna. No naštastie nefajčím a nepijem, ani nedrogujem. U rodičov som blázon, aj keď sa tak vôbec necítim a odmietam nálepku “sexuálna úchylka”, ale bojím sa obmedzených ľudí, ako napríklad skínov.
Mám síce podporu mojej psychologičky, ktorá tvrdí, aby som si našiel zamestnanie a to isté tvrdí aj Richard s priateľkou Sylviou. Tu doma na vidieku som si užil aj dosť blbých pohľadov, aj ohľadom vlasov (som blond), a preto neviem komu celkom veriť, hoci istý pokrok už tu je a minulosť mi nechýba.
Veľmi mi chýba podpora, lebo rodičia sklamali a v auguste ukázal svoju násilnosť aj stredný brat. Stretávam sa s reakciami “že som blázon” a od príbuzných to bolí viac ako od neznámych. Stále mi čosi vnucujú a keď nie, je zle. Nie, nie som anjel, ale neviem čo ďalej.
Mám síce plány a dobre píšem poviedky, ale cítim sa... akosi divne a neslobodne. Kedy sa to skončí, že raz vyjdem v šatách nad kolená von? Ktosi mi radil odísť, ale financie a nerozhodnosť ma brzdia. Čo mám urobiť v reálnom živote? Prepáčte to hrozné písmo.
Zn: Anita v krajine zázrakov

Odpoveď

Každý z nás sa rodí buď v mužskom alebo ženskom tele, avšak sexuálna identita u človeka nie je tak pevne zafixovaná. U niektorých ludí môže byť psychická sexuálna identita iná ako je ich identita biologická. Pri transsexualizme jedinec túži žiť a chce byť akceptovaný ako člen opačného pohlavia.

Obvykle je nespokojný s vlastným anatomickým pohlavím, alebo pociťuje jeho nevhodnosť a vyžaduje hormonálne liečenie a chirurgický zákrok, aby telo pokiaľ je to možné zodpovedalo preferovanému pohlaviu. Ak však jedinec netúži zmene biologického pohlavia, ale iba sa prezlieka do šiat opačného pohlavia, vtedy hovoríme o transvestitizme.

Príčina transexualizmu nie je známa. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že existuje príčinná súvislosť s niektorými poruchami vo vzťahu rodič a dieťa. Napriek morálnemu či náboženskému odporu, je zo psychologického hľadiska realistickejšie vnímať sexuálnu orientáciu ako niečo flexibilné. Premietajú sa v nej pudové, psychologické i sociálno-spoločenské prvky.

Jedinec často brzdí rozvoj svojej osobnosti a potlačuje svoju originalitu zo strachu, že sa nebude páciť ostatným. Každý z nás má často krát sklon uzavrieť sa v určitom životnom období a ďalej sa nevyvíjať. Niektorí ľudia sa preto nikdy neoddelia od svojich rodičov alebo svojho povolania. Dodáva to síce určitý pocit istoty, ale súčasne i poškodzuje originalitu, ktorá si vyberie daň vo forme psychického alebo telesného ochorenia.

Stať sa sám sebou je základná ľudská potreba. U niekoho je to úloha na celý život. V každom prípade však vyhľadaj niekoho, kto bude ochotný ťa pocúvať a rozumieť tvojej situácii.