Veľa som počula a čítala o transsexuáloch, ktorí sa buď podrobili operácii, alebo o nej
veľmi vážne uvažovali. Prosím, vysvetlite, o aký problém vlastne ide.
Margaréta
MUDr. Helena Ježovitová, Ústav lekárskej kozmetiky Bratislava
Transsexualizmus je diagnóza, ktorej príčinu sa zatiaľ nepodarilo dostatočne vyjasniť.
Transsexuál je osoba určitého pohlavia s pocitmi a so správaním osoby opačného pohlavia.
Napríklad muž, ktorý sa bezvýhradne cíti ako žena a nie je nútený skrývať svoju osobnosť,
má ženské vystupovanie od detstva. Genetický kód pohlavia transsexuála je jasný – ide buď o
mužský, alebo o ženský genotyp. Predpokladá sa, že osobnosť transsexuála vzniká už počas
vnútromaternicového života. Nejde o homosexuálov, ich psychika je totiž absolútne
heterosexuálna.
Transsexuáli pociťujú túžbu podobať sa svojej psychickej predstave aj navonok. Preto sa mnohí z nich dožadujú odstránenia druhotných znakov svojho pohlavia a nahradenia znakmi pohlavia opačného. Ak transsexuál plánuje faktickú zmenu svojho zovňajšku, nemôže obísť úradný postup. Obvyklá je zmena mena na meno opačného pohlavia alebo neutrálne. Po rade psychologických vyšetrení a internom vyšetrení stavu organizmu je možné nasadiť príslušné hormóny. Mnoho transsexuálov sa uspokojí s týmito uvedenými postupmi. Chirurgická zmena je možná až po nich, v spolupráci urológa, gynekológa a plastického chirurga. Ide však o zákroky, ktoré zdravotná poisťovňa neuhradí, a vykonávame ich vo viacerých sedeniach. Od odstránenia príslušných sekundárnych pohlavných znakov až po vytvorenie nových ako penis či pošva.
V oboch prípadoch je výsledok z nášho hľadiska kontroverzný. Avšak pre transsexuálov býva aj vytvorenie viac-menej nefunkčného orgánu úľavou. Legislatíva u nás nekladie riešeniu transsexuality prekážky. Avšak faktické riešenie je zložité a vleklé, brzdené napríklad spoločenskými predsudkami. V budúcnosti sa však dá predpokladať väčšia spoločenská ústretovosť a aj snaha zo strany lekárov pomôcť takýmto ľuďom viesť plnohodnotný život.