Už sa neskrýva

Košičan PETER JURAŠKO (25) sympatizuje s Erikom z VyVolených 2. Lepšie než ktokoľvek iný chápe, aké to je, keď sa človek v tele muža cíti ako žena. Sám zažíva to isté.

Prekvapil nás už na prvý pohľad. Dlhé blond vlasy, tvár s dievčenskými črtami upravená šminkami, atraktívne tričko, bižutéria a minisuknička, ktorá odhaľuje štíhle nôžky obuté v ihličkách. Miery má skoro ako dievčatá, čo sa hlásia za missky: 87-66-87. Jedine trochu neženský hlas naznačuje, že tu niečo nesedí. Alebo to robí iba ten ležérny košický prízvuk?

"Dávam si na sebe záležať a veľa času trávim pred zrkadlom," vraví. Viac dievčaťom než chlapcom sa vraj začal cítiť, už keď mal desať–jedenásť rokov. "Vyťahoval som zo skrine mamine pančuchy a obliekal som si ich. Skúšal som si aj sukne, šminky a páčilo sa mi to. Až neskôr, keď som mal asi pätnásť či sedemnásť rokov, som nabral odvahu a v ženskom oblečení som vyšiel potme na ulicu. Šaty som si ukryl na chodbe v hydrante a potajme som sa prezliekal," spomína.

Peniaze na operáciu

Peter má plnú skriňu atraktívnych ženských šiat. Táto minisuknička mu ledva zakryje zadok. Petrova mama sa o jeho tajomstve dozvedela od ľudí, ktorí ho videli v prestrojení. Zdá sa, že sa s tým zmierila. Otec, ktorý sa s matkou rozviedol, "inakosť" svojho syna však neprijal.

"Nepáči sa mu to a hnevá ho, že sa medializujem. Ale čo je na tom zlé? Skôr dúfam, že mi ľudia pomôžu s peniazmi na operáciu. Chcem sa dať preoperovať z muža na ženu. Podporuje to aj moja lekárka. Chodím k nej už piaty rok a tri roky beriem hormonálne lieky. Pod ich vplyvom mi narástli prsia. V poisťovni mi však povedali, že operáciu si musím hradiť sám. Kde na to vezmem, keď som bez práce? Som z toho nešťastný, raz som sa dokonca pokúšal o samovraždu," posťažoval sa.

S prosbou o pomoc sa obrátil aj na ministerstvo zdravotníctva. Odpovedali mu, že "... v súčasnosti v platných právnych predpisoch nie je riešená problematika komplexného medicínskeho postupu pri zmene pohlavia... a možnosti úhrady z prostriedkov verejného zdravotného poistenia..."

Nemieni sa vzdať. Už má dosť všetkých posmeškov a ústrkov. Chce byť ženou aj telom. "Viem, že keď sa nahodím, som celkom pekná kočka. Ale čo z toho mám, keď nie som ozajstné dievča?"

Bolestné skúsenosti

Majiteľka bistra, v ktorom pracuje, ho chváli. V tele chlapa mu je ako vo väzení. Keďže sa cíti ženou, letí na mužov.

"Keď vidím pekného chlapca, najradšej by som naňho skočil. Rád si pozriem aj peknú babu, ale len preto, aby som si všimol, čo má oblečené, ako je našminkovaná, ako jej to všetko sedí a či by som si z nej mohol zobrať príklad," vysvetľuje nám svoju orientáciu.

Na diskotéky chodí výlučne v ženskej úprave. Chlapci sa za ním obzerajú. Pred takými, čo ho nepoznajú a priveľa sa vypytujú, urobí nemého, aby nemusel o sebe rozprávať. Keď ho na diskotékach objímajú a bozkávajú, opätuje to. Ale viac zväčša nedovolí. Čo ak by zistili pravdu? Zažil už veľa trápnych situácií.

Napríklad na toalete. Mieril na ženskú, ale poznali ho a nepustili. Inde mu zasa odmietli naliať, lebo vraj ako majú ostatní hostia piť z pohára, ktorého sa "taký" dotkol. "Už som s chlapcami sexoval, ale nebolo to z lásky, len tak na jeden raz. Verím, že príde aj láska," zdôveruje sa.

Prvé skúsenosti tohto druhu má bolestné a prišli veľmi skoro. "Keď som mal osem rokov, začal ma zneužívať sused. Mal vtedy štrnásť. Bál som sa ho a nikomu som to nepovedal. Trvalo to až do mojich dva dsiatich rokov. Pokoj som mal len vtedy, keď šiel na vojnu a potom do basy za vykrádanie bytov. Až v dvadsiatke som sa nahneval a vykričal som to. Odvtedy mám pokoj. Zo strachu som ho ani neudal, teraz je to už asi premlčané. Je to hrozný človek, nechcem ho ani vidieť," zveruje sa s ťažkou skúsenosťou.

To on ho sprvu nútil, aby si obliekal ženské veci a predvádzal sa mu v nich. Petrovi sa o tom dlhom období ťažko hovorí. Priznal, že ho to veľmi trápilo, hanbil sa, cítil sa bezbranný a bezradný a večne mu to vírilo v hlave. Ako decko nemal kamarátov a porozprávať sa vedel iba so staršími ženami v bloku.

Varí, pečie, upratuje

Hosťom v bistre neprekáža, že je muž, hoci napohľad žena.. Až nedávno si konečne našiel spriaznenú dušu, 37-ročnú pani Jarmilu, ktorej sa dá všetko povedať. Predával s ňou na trhu kvety.

"Neraz som musela zasiahnuť, keď naňho útočili ľudia, ktorí ho poznajú. Nadávali mu, opľúvali ho. Trhalo mi srdce. Kto to nevidí, nemôže pochopiť, aké to má ťažké," hovorí pani Jarmila.

Teraz Peter pomáha v bistre na sídlisku pani Kristíne, ktorá si zlomila ruku. Do bistra chodí stála klientela, poznajú jeho príbeh a neprekáža im. Naopak, berú ho priateľsky, a preto tam rád chodí.

"Mala som tu už veľa brigádnikov, ale nik z nich nebol taký čistotný ako Peter," chváli ho.

"Aj doma upratujem, varím, pečiem. Vyhovujú mi ženské práce, netreba ma o ne žiadať," priznáva Peter. Stálu prácu nemá, lebo si ju nevie nájsť. Strednú školu nedokončil, takže má aj menej možností.