V cudzej koži - Izraela

"Môj penis poslali na patológiu. Tam patrí," povedala žena.

Izraela má 22 rokov. K jej naozaj ženskému telu nepasujú len priveľké nohy. Azda desiatky. S tým už naozaj nikto nič nevedel spraviť. Je to ťažšie, než vyfabrikovať z chlapa ženu. O tejto operácii hovorí Izraela naozaj zainteresovane. Vysvetlí mi, že jej penis poslúži patológom na vedecké účely. Napríklad na to, aby si na ňom mohli odskúšať liečenie povedzme zlého vyústenia močových ciev, rozobrať ho na kúsky a skúmať, s čím všetkým súvisí impotencia... Hovorí to priam so zadosťučinením. Akoby po každej vete chcela dodať: Tak mu treba! Každý muž musí tieto slová pokladať za kacírstvo, bohorúhačstvo. Kto sa trochu vyzná v hierarchii hodnôt pánov tvorstva, ten vie, že toto mohla vysloviť iba žena! Pripomeniem to Izraele a ona...

"Však som aj vždy bola žena!"

Nebola.

Na svet prišla ako rozkošný chlapček. Biologická kategória - muž. Detstvo však mala rovnaké ako Marija, Nenad, Milena a ďalších sto pacientov - transsexuálov, ktorým v Belehrade za necelých päť rokov profesor Sava Perovič zmenil pohlavie. Z muža na ženu, zo ženy na muža. Pol na pol. Táto diagnóza postihuje mužov i ženy rovnako. Inteligentných, hlúpych, morálnych i prelietavých, veriacich aj ateistov... Jediný rozdiel je, že ženy, ktoré sa stali mužmi, sa dokážu lepšie prispôsobiť novej situácii. Ľahšie si nachádzajú partnerov. Tak hovorí skúsenosť.

"Mám priateľa, s ktorým som sa zoznámila ešte v čase, keď som bola mužom," hovorí Izraela. "Bol to hlboký, psychický vzťah."

Tvári sa sebavedome, ale keď si prekladá svoju desiatku cez desiatku, vidieť, že zrazu nevie, čo s rukami. Nehovorí pravdu.

Milenec ju opustil. Chcel ju, kým bola muž. Teraz o ňu stratil záujem. Bol homosexuál. Načo je homosexuálovi žena?

"Vždy ma pokladali za homosexuála," vraví Izraela. "Keď som mala trinásť, myslela som si to o sebe aj ja. A hnusila som sa sama sebe. Ako dobre, že to nebola pravda!"

A čo to bolo? Tu kdesi človeku zostáva stáť rozum. Vari nie je jednoduchšie žiť tak, ako človek prišiel na svet, prispôsobiť sa a hľadať svoje šťastie hoci v takej istej náruči ako je tá jeho? To si myslíme my.

Transsexuáli na to majú celkom iný názor. Spomínate si - čo by ste robili v koži slona? Lenže, realita ich tlačí ku stene a núti ich robiť i to, čo nechcú. Alebo chcú?

"Pozrite, netvárme sa, že jestvuje len jedna cesta, ako ukojiť muža. Je ich veľa a ja ich všetky poznám. strčili ma do armády práve v čase, keď na Balkáne vypukla vojna. Všetci boli zdesení, len ja som sa ocitla v čomsi, čo sa dá prirovnať k dovolenkovému pobytu švárneho muža v dievčenskom tábore. Nikto si nevie predstaviť, koľkokrát som sa tu za jediný rok zaľúbila, koľkokrát som stratila hlavu. Prečo by som mala sedieť kdesi v kúte a plakať, keď ma chceli?! Náročky som vo svojej hlave potlačila fakt, že mám telo chlapa a správala som sa ako žena. Vyhýbala som sa, len zrkadlu. Fuj!

Dnes pred ním stojím denne aj tri hodiny. Nahá. Obzerám si svoje nové telo, hladkám ho, dotýkam sa sama seba a vzdychám od rozkoše. Som krásna!"

Áno, príroda jej dala telo, za ktoré sa nemusí hanbiť. Ale jej nová krása sa zrodila až na operačnom stole. Vo chvíľach, keď jej chirurgovia z kože mieška vytvorili vonkajšie ženské pohlavné orgány. Keď jej tí istí ľudia zväčšili poprsie. Keď jej endokrinológovia naordinovali hormonálnu kúru, po ktorej jej zmizla väčšina chĺpkov na brade. Tie zvyšné si strháva horúcim voskom.

Vie, čo by ju čakalo, keby jedného dňa nedostala svoju dávku ženských hormónov. Osud eunucha. S vysokým piskľavým hlasom, čudnou figúrou.

Preto si tiež zistila, že "jej" hormóny vyrába jedna juhoslovanská farmaceutická firma a keby sa aj balkánska vojna nikdy neskončila, vždy ich bude mať dosť.

Vojna! To je jedna z vecí, ktoré týchto ľudí netrápia. Žijú celkom inými problémami. Hľadajú svoju vnútornú harmóniu, identitu, súlad vlastného tela a ducha. Nezaujíma ich, kto obýva aké teritórium, či tam žije od nepamäti alebo len od včera. Kašľú na to, kto je na čej strane a prečo. Oni túžia len po tom, aby sa ich duša konečne nasťahovala do toho správneho tela. A ak v ňom je, svet je krásny.

Hľa, akí by sme boli, keby sme sa viac zaoberali sebou, než svojím okolím...