inzerce · kontakty · galerie · archiv · odkazy
15.7.2019 rozcestník novinky přeměna náš svět o nás komunita web

Duša transsexuála sa často háda s telom

Transsexuál túži mať opačné pohlavie, u nás zvyčajne zastane na polceste. Na radikálne chirurgické zákroky má málokto peniaze.

Transsexuáli. Pre „normálnych“ ľudí sú raritou, pikantnosťou hodnou zvedavosti i opovrhnutia. Ľudia, nevediaci si zosúladiť dušu s telom, ktoré sú v permanentnom rozkole. Avšak aj tí, u ktorých dôjde k najradikálnejšiemu zásahu - operačnej zmene pohlavia, nemusia nájsť svoj pokoj. Niektorí si aj úspešne siahnu na život.

Zatiaľ čo v iných krajinách, napríklad aj v Českej republike, ich operačnú zmenu pohlavia hradia zdravotné poisťovne, u nás si musia operáciu zaplatiť. Aj preto (alebo predovšetkým preto) ich radikálny záujem o riešenie vlastného problému poklesol. Zatiaľ čo inde vo svete táto problematika napreduje, u nás nielen že stagnuje, ale došlo k jej degradácii. Transsexuáli sú diskriminovaní. Ozývajú sa hlasy, že politické tlaky urobili svoje.

Transsexuál trpí poruchou sexuálnej identity. Inak normálne pohlavne vyvinutý jedinec túži žiť ako osoba opačného pohlavia. Až 70 percent transsexuálov po operačnom zákroku je spokojných so svojím novým životom. Potkýňali sa však o rôzne strasti. Veď transsexuál nenachádza vo svojom okolí prílišné porozumenie, máloktorý má dobré rodinné zázemie.

Aha efekt a realita

Sú nešťastní títo ľudia? Je to diskutabilné. Spočiatku, predovšetkým v puberte, si o sebe myslia, že sú homosexuáli. A to ich vyľaká. Zvyčajne ich usmerní až aha zážitok. Niekde si čosi o transsexualite prečítajú, vypočujú, uvidia. Vtedy si uvedomia, čo sú zač, že môžu získať vytúžené druhé pohlavie. Dovtedy však prejde niekoľko rokov. Keď vyhľadajú pomoc, sú až priveľmi naliehaví, nedočkaví a zvyčajne sklamaní, ak sa dozvedia, akú dlhú cestu majú pred sebou. Preto začiatočné obdobie býva spojené s neurotickými a stresovými reakciami. Nie je jednoduché žiť život druhého pohlavia. Takýto človek si musí uvedomiť, že zmeny sú nezvratné. Ak nastúpi hormonálna a chirurgická liečba, proces sa nedá zastaviť a pôvodná podoba vrátiť.

Dva roky psychoterapie a vzájomného presviedčania sú dôležité. Už vtedy na žene, ktorá chce byť mužom, a nie je ešte operovaná, vidieť, že je chlap. Ostrihá sa nakrátko, primerane oblečie, ak je nízka, vie si pomôcť aj hrubými podrážkami, chodí ako chlap, zamestná sa ako chlap. Alena, 32-ročná čašníčka, už v tomto období hrala s mužmi hokej. Podobne sa na svoju budúcu rolu adaptujú muži. Ivan, 28-ročný mladý muž pracujúci v reklame, nosí sukňu. Má len jeden problém: nechodí po pohyblivých schodoch. Veď čo keď sa mu zachytí, spadne, odnesú ho do nemocnice a tam zistia, že je chlap! Drobnosti, ktoré však týchto ľudí v bežnom živote veľmi stresujú.

Keď po dvoch rokoch nastúpi ročná hormonálna liečba, žena napríklad pod vplyvom mužských hormónov stratí menštruáciu. Je šťastná, bola jej z duše odporná. Veď chce byť muž. Začne sa telesne meniť, zarastať. Hormonálna liečba je zväčša spojená so zmenou mena na neutrálne (napr. krstné Nikol, René, priezvisko Jakubovie, Janů, Petrů.)

Prechod je postupný, aby si transsexuál mohol pred operáciou vyskúšať zmenu na nečisto, aby zistil, ako na ňu reaguje okolie. Ak je všetko v poriadku, komisia súhlasí s chirurgickým zákrokom.

Radšej atrapa...

V zahraničí si transsexuáli môžu dovoliť komplexnú starostlivosť na jednom pracovisku, na Slovensku takýto prepych chýba. Dobrou dušou týchto ľudí, ktorá sa vo veľkej miere pričinila o zlepšenie kvality ich života, bola sexuologička MUDr. Božena Castiglione, ktorá sa, aj kvôli dôchodkovému veku, už z praxe vytratila.

Ako sa dá takýto nespokojný človek prerobiť? Cesta je jediná: od sexuológa-psychiatra až ku chirurgovi. Na tento radikálny zásah zmeny pohlavia sa však neodvážia mnohí. Odkedy poisťovne tieto náročné operácie nepreplácajú, ubudli pacienti aj MUDr. Jánovi Lehockému, primárovi plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici a prezidentovi Slovenskej spoločnosti plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie. Využívajúc najnovšie metodiky, intenzívne sa takýmto operáciám venoval. Dnes však nemajú peniaze nemocnice ani pacienti.

Svet je ďaleko

MUDr. Ján Lehocký: „Pacientov, ktorí majú o chirurgickú zmenu pohlavia záujem, posielam do Brna. Veď trend vo svete je iný, nielen zbaviť transsexuála vonkajších sekundárnych pohlavných znakov. Robili sme nové vagíny aj penisy, ale prestali sme. Aby sa transsexuáli cítili dobre, potrebujú sa zbaviť svojho prirodzeného pohlavia a telesných znakov, ktoré radi vymenia za nefunkčnú napodobeninu druhého pohlavia. Spraviť z muža ženu je jednoduchšie, vyformovanie vagíny je menej náročné ako urobiť nový penis.“

Ako vznikne napríklad taký pohlavný úd? Vezme sa tkanivo s cievami a nervom, vytvarovanie žaluďa je skôr estetický problém - zafarbí sa tetovaním. Nakoniec sa vyrobia už len semeníky so silikónovými implantátmi. A s implantátmi sa dá takýto penis aj čiastočne sfunkčniť. MUDr. Lehocký vraví, že vyššiu kvalitu týchto zákrokov by zaručilo špecializované stredisko pre takéto náročné operácie, no v súčasnosti tieto želania zaváňajú utópiou. V Českej republike sú ďaleko popredu, pričom v Prahe majú aj lôžkové sexuologické oddelenia...

Pohlavní štvanci

Aj tak si hovoria transsexuáli. Problémy majú v ordináciách lekárov, na úradoch, zavrhuje ich cirkev. Mnohí prišli o prácu hneď potom, ako zamestnávateľovi oznámili, že podstupujú operatívnu zmenu pohlavia. Ďalší zamestnanie nemôžu zohnať.

Lekári - urológovia či gynekológovia, niekedy robia obštrukcie, nie sú zvyknutí odstraňovať zdravé orgány. Sexuológovia musia svoje žiadosti opakovať, zdôvodňovať.

Keď transsexuálom odoberú reprodukčné orgány, môžu žiadať zmenu v matrike. Nie všade u nás im však vychádzajú v ústrety. Dobré skúsenosti majú napríklad v Košiciach, v menších mestách či na vidieku robia problémy. Neoprávnene, pretože zákon hovorí jasne. Takáto zmena sa však dá urobiť do dvoch týždňov, ako napr. v Poprade. Do nezávideniahodnej situácie sa dostala v Snine žena, ktorá má v dokladoch stále mužské meno.

Sexuológovia musia pomáhať aj inak - i potvrdením, že človek je transsexuál. Každý si vie tú situáciu predstaviť, keď ide cez hranice a je muž, pritom má pas na ženské meno. V Thajsku to vyriešili jednoducho - transsexuáli majú v pasoch dve fotografie - v pánskej i dámskej verzii. Podľa odborníkov transsexuáli sú v liečbe disciplinovaní ako málokto. Podstúpia aj bolestivé operácie, len aby získali to, s čím sa stotožňujú. Novú sexuálnu identitu.

Aj Hercules v ženských šatách

Transsexualizmus bol prvý raz opísaný v roku 1953 H. Benjaminom. Porucha je známa už z antickej histórie, keď Herodotos popisuje mystickú chorobu zo severu Čierneho mora. Zjavne normálni muži sa obliekali do ženských šiat, robili ženské práce, mali ženské správanie i charakter. O prítomnosti transsexuálov v starom Grécku svedčí obraz Hercula, oblečeného v ženských šatách a slúžiaceho Omphale.

Významnú rolu v poznaní transsexualizmu a v liečbe tejto poruchy zohrala medzinárodná organizácia nesúca meno svojho zakladateľa Harryho Benjamina. Založili ju v roku 1978. Vypracovala a pravidelne aktualizuje protokol, podľa ktorého by sa mala liečba transsexuálov riadiť.

Zmena ženy na muža je častejšia

So sexuologičkou-psychiatričkou MUDr. Danicou Caisovou

Čo hovoria celosvetové štatistiky o výskyte transsexuálov?
Sú dva rozchádzajúce sa údaje: jeden transsexuál na 40-tisíc obyvateľov, respektíve na 100-tisíc obyvateľov. Závisí to však od intenzity túžby po zmene. O niekom sa to vôbec nemusí vedieť, nie každý vyhľadá odborníka, a trápi sa celý život, žije v manželstve, má deti. Takéto prípady sú predovšetkým v malých mestách a na vidieku. Parasexuálne vplyvy - náboženská výchova, kultúrne zvyklosti či celková atmosféra v spoločnosti bránia takému človeku, aby sa s tým zveril odborníkovi.


Ako sa prejavuje záujem transsexuálov o liečbu vo vašej praxi?
V Košiciach mám v rôznych štádiách liečby dvadsať pacientov, pochádzajúcich z viacerých častí Slovenska. Niektorí začínajú, iní majú už administratívne zmenené pohlavie aj rodné číslo a podobne. Proces je súvislý, príslušná hormonálna liečba doživotná.


Za čo transsexuáli musia platiť?
Bazálnu, hormonálnu liečbu im hradia poisťovne. Neplatí sa ani základná operácia - kastrácia u mužov a odstránenie maternice a vaječníkov u žien. Urobenie nového penisu, vagíny či pŕs si musia hradiť. Tieto operácie sú však zriedkavé, pretože sú finančne veľmi náročné.


Hovorí sa o útlme záujmu o ne.
Ja pacientov od nich odrádzam, pretože sú u nás zriedkavé, skúsenosti s nimi sú malé. Korekčné operácie im väčšinou nesplnia očakávania, ich nové pohlavné orgány sú nefunkčné.


Aký typ liečby je častejší?
Väčší záujem je o zmenu ženy na muža. Opačné sú menej úspešné nielen u nás, ale aj vo svete. Žena v mužskej role je oveľa menej nápadná. Kto takého človeka nepozná, nevie, že predtým bol ženou. Keď sa však chlap stane ženou, je akousi jej karikatúrou. Začne sa priveľmi skrášľovať a zdobiť, vyzerá skôr ako prostitútka, je veľmi nápadná. Oveľa ťažšie sa adaptuje aj v spoločnosti.


Je naša legislatíva primeraná potrebám súvisiach s touto diagnózou?
Vyhláška platí spred roku 1989. Riadime sa tým, že pokiaľ pacient nemá odoperované reprodukčné orgány, dovtedy nedáme súhlas na zmenu pohlavia. Takýto človek už musí byť vlastne neplodný. Základnou podmienkou, aby vôbec mohol žiadať o administratívnu zmenu pohlavia, je teda už spomínaný chirurgický zásah.

Z Michala novinárka Terka

Zaujímavou spoveďou človeka transsexuála je česká novinárka Tereza Spencerová. Dnes žena, predtým muž Michal. Mal(a) ženu, deti. Už od základnej školy sa vnímal(a) ako žena. Dnes má samu seba, priateľov a žije život, v ktorom svoj hendikep celkom nezabila. Aj po operácii a zmene pohlavia, hoci ju podporovali predovšetkým kolegovia (z rodiny prijala zmenu len sestra), zistila, že naozajstnou ženou nikdy nebude.

Inteligentná žena sa mohla akokoľvek snažiť o dokonalosť: dbať o perfektný účes, mejkap, nosiť vysoké podpätky, sexi oblečenie. A tak zmenila štýl a začala preferovať čierny texaskový unisex, dnes sa otvorene hlási k dvojakosti. Tak jej to vyhovuje a všetci, ktorí ju majú radi (a je ich veľa) to prijali.

Je silná osobnosť a nič si nenahovára. Vie, že možnosti transsexuálov nadviazať vzťah s opačným pohlavím sú obmedzené. Ako vraví, jej najdlhší vzťah trval tri mesiace. Život však chce prežiť, a nie prestrachovať sa. Je rada, že našla odvahu zmeniť svoj život, hoci ju zaskočilo, keď sa jej ktosi opýtal, že aké je to spadnúť z normálu medzi úchylákov...

Terku po zmene životnej roly šokovalo zistenie, že postavenie ženy v spoločnosti je omnoho podradnejšie a zaregistrovala spoločenský pád. Čo sa jej najviac dotýkalo, bolo ponižujúce správanie niektorých odborníkov a úradníkov k transsexuálom, ktorí sa ich snažia vtesnať do vlastných predstáv. Sama sa pýta, kto vlastne je, sama nenachádza uspokojivú odpoveď. Preto sa vzdala zásadných riešení.

„Jsem tranďák,“ vraví. No zároveň je otec, má svoju prácu novinárky. Nevie, či je dcérou, alebo synom. Nezakrýva, že z času na čas je i milenka. Miluje však aj skupinu Queen a punk, ale aj dobré biele víno.

V Českej republike žije odhadom asi 40-tisíc transľudí rôzneho „druhu“. Viac ako tisíc z nich túži po úplnej zmene pohlavia. Ich problémami sa intenzívnejšie zaoberá šesť sexuologických stredísk, avšak prevažná väčšina transsexuálov sa sústreďuje v ordináciách v Prahe a Brne. Iba pár jednotlivcov zostalo vo svojich pôvodných profesiách (väčšinou pôsobili v intelektuálnom prostredí), pretože transsexuáli sú sociálne najslabšou skupinou z celej transkomunity. Avšak nie je to nič výnimočné, veď napr. v Nemecku je nezamestnaných asi 80 percent transsexuálov.

Šťastie a smrť

V spoločnosti je asi jedno promile transsexuálov. Väčšina má stredoškolské vzdelanie, sú však medzi nimi aj vysokoškolsky vzdelaní. Niektorí sú podnikaví. Jeden z našich, ešte skôr, ako z neho spravili ženu, si dohodol kšefty v Nemecku. Takéto ženy sa dokážu finančne zabezpečiť aj po tom, ako zmenia pohlavie. Chlapi, ktorí k týmto ženám majú vzťah, sa vždy nájdu.

Transsexuál Klaudia chcela žiť ako žena. Hoci predtým bola fešácky Andrej, keď mala dvadsaťdva, zmenili jej chirurgicky aj pohlavie. Stala sa z nej však vychýrená piešťanská prostitútka, ktorú sprevádzali alkohol, drogy a sex. Padala čoraz hlbšie a sťahovala so sebou aj priateľa Pavla. Milenci sa rútili do priepasti a zvolili si spoločnú smrť. Klaudia dávku alkoholu, narkotík a liekov prežila. Jej milovaný nie. Svoj život však táto žena už nevládala ťahať ďalej. Hoci tak veľmi túžila byť milovanou ženou, ďalší pokus o samovraždu neprežila.

Uznali práva transsexuálov

Európsky súdny dvor v Luxemburgu nedávno rozhodol, že britská legislatíva porušuje práva transsexuálov, pretože im po zmene pohlavia neumožňuje sobášiť sa. Je to preto, lebo zákony zakazujú vykonanie zmien v rodnom liste, ktorý je pri svadbe nevyhnutný. Diskriminuje ich to aj v tom zmysle, že strácajú nárok na dôchodok. Preto v tejto súvislosti Európsky súdny dvor označil zákony v Británii za nezlučiteľné so spoločnou európskou legislatívou.

Vo Veľkej Británii operačnú zmenu pohlavia od roku 1999 hradí poisťovňa po tom, ako ostro sledovaný súdny spor vyhrali traja transsexuáli, ktorí chceli mať ženské pohlavie.

Shlédnuto: 3776x    |    Komentáře: 0    |    Tipů: 1    |   
Translidé 2003-2019 | MAPA | on-line: 0 |        Creative Commons License