6. TRANSSEXUALIZMUS A OSOBNOSŤ

PhDr. Gustav Dobrotka, CSc.

Le désir de changer de sexe ou transsexualisme – titul referátu trojice autorov Delay-Deniker-Alby, predneseného na III. svetovom kongrese psychiatrickom v Montrealu v r. 1961 – vystihuje najdôležitejšie diagnostické kritérium tejto psychosexuálnej aberácie: vedomé prianie zmeniť svoje pohlavie.

V psychickej norme sú vedomie „Ja" (idiognózia) a vedomie vlastnej sexuality (sexuognózia) integrálnými zložkami vedomého prežívania sebe samého ako celku, ako nedelitelnej, individuálnej osobnosti. K desintegrácii idiognózie a sexuognózie dochádza pri schizofrénii vo forme transformačných bludov so sexuálným motívom. K prechodnej ambivalencii k vlastnej sexualite dochádza v norme len počas desintegrečnej fázy procesov maturácie juvenilnej osobnosti v puberte. Po ustálení sa štrukturácie osobnosti v adolescencii sa reintegráciou sexuality ustáli aj identifikácia s vlastným pohlavím a akceptuje sa spoločenská úloha, ktorá vyplýva z biologickéj príslušnosti k svojmu pohlaviu.

Vedomé prianie zmeniť svoje pohlavie je po ukončení dospievania už aj psychiatrickým problémom. Nielen preto, že tu ide o persistovanie dissociácie idiognóze a uvedomovania si vlastnej sexuality, ale aj pre časté závažné psychopatologické sprievodné javy, ktoré robia prípady transsexualismu zaujímavými aj psychiatricky a klinicko-psychologicky. Zdá sa, že v psychickej norme nie je transsexualisus myslitelný ako trvalá tendencia osobnosti. Kazuistiky v literatúre a nám známe prípady ukazujú, že neide o izolovanú anomáliu len v sexuálnej oblasti.

Známe je aj to, že transsexualismus nie je viazaný na intersex, ako ho definovali Goldschmidt, Oettingen, Klebs, Lammers a iní, u nás Picek (1947). Rovnako nie je dokázaná jeho priama súvislosť s hermafroditizmom, u ktorého sa uvádza skor ambivalencia sexuálneho cítenia, alebo relatívna prevaha biologicky dominantnej sexuality. S abnormitami osobnosti je transsexualizmus naproti tomu asociovaný vždy, zdá sa teda, že ide predovšetkým o poruchu vo vývoji štrukturácie osobnosti.

Psychosexuálna desintegrácia v puberte niekedy prekročí medze vývojom podmienenej oscilácie zamerania, ak sa stane faktorom napr. pubertálnej psychózy. Oproti pasívnemu prianiu byt iného pohlavia je tu nezriedkavý aktívny zákrok „svojpomocou", ktorý nemožno odbyť ako transvestitizmus, ktorý sa často chybne diagnostikuje. Mladistvý používá neraz prostriedky neumelej automutilácie s bludným motívom zmeny pohlavie.