Marián – Mária B., nar. 1941, bola hospitalizovaná 28.2.1963 na mužském oddelení Psychiatrickej kliniky FN v Bratislave s dg: rektívna depressia. Na upozornenie mužskými spolupacientmi na izbe vysvitlo, že ide o ženu. Ubliekala sa ako muž, mala mužský účes, chovala sa ako muž, používala primeraně silácky žargon.

K nedopatreniu pri prijatí došlo preto, že predložila občanský preukaz, vystavený na meno Marián B. s mužským číslovaním, ktorý podvodom vymámila na príslušnom oddelení VB tak, že žiadala o vydanie nového občanského preukazu s tým, že povodný preukaz, ktorý znel na meno Mária B., jej bol vystavený omylom, že je muž, dodala fotografie v mužskom oblečení. Orgán sa nepresvedčil a vydal jej občanský preukaz pre muža.

Pred hospitalizáciou pracovala ako muž, vykonávala ťažké telesné práce, aby zosilnela. Ani o mužov, ani o ženy nemala záujem, odmietala byť ženou, bránila sa preloženiu na ženské oddelenie. Cítila sa ako muž, depressia vznikla z rozporu medzi realitou príslušnosti k ženskému pohlaviu a subjektívným cítením mužnosti. Bola presvedčená, že ak bude ťažko pracovať ako muž, že u něj dojde k zmene pohlavia ako u niektorých športovcov. Po prepustení z kliniky išla dobrovolne ako brigádník do ostravských baní za týmto účelom.

Objektívne išlo morfologicky a biologicky o ženu.

Pacientka sa usiluje o zmenu pohlavia preťažovaním sa ťažkou telesnou prácou – pred hospitalizáciou nakladala v prístave lode – je presvedčená, že si tak privodí zmenu pohlavia rovnako ako mužnými športmi podľa klasického vzoru Zdenky Koubkovej, alebo novšie, Eriky, alias Ericha Schineggera. Prípad Márie-Mariána B. možno považovať za príklad latentného transsexualizmu so svojpomocným, ovšem nekrvavým manipulovaním organizmu s cielom zmeniť svoje pohlavie.

Diagnóza „transvestitizmus" je nesprávna a nevystihuje podstatu a dosah aberácie.

Konečne náš najčerstvejší prípad, ktorý bol tiež z neznalosti diferenciálnej diagnostiky kvalifikovaný psychiatrom ako transvestitismus.