Valéria N., nar.1950, vyšetrená konsiliárne na ambulancii Psychiatrickej kliniky FN v Bratislave 12.9.1969 na požiadanie Kliniky plastickej chirurgie FN, dg: transvestitismus. Pac. poslaná na konsilirne vyšetrenie pred operáciou, má údajne sklo v palci pravej ruky. Subjektivne udáva, že od mala vyrástala medzi chlapcami a hrala výlučně chlapčenské hry, football. V 13. roku veku pocítila zmenu sebaprožívanie, od vtedy sa cítila ako chlapec, odmieta úlohu ženy, od detstva sa oblieka ako chlapec, pritom si uvedomuje, že je primerane vyvinutá ako dievča. O chlapcov nemá vobec záujem, páčia sa jej dievčatá, má k nim hlbší intímny vztah. Na kliniku prišla z vlastného popudu a pod zámientkou, že má sklo v palci, ale s požiadavkou zmeny pohlavia, nechce byť žena.

Pochádza z chudobnej rodiny, má 8 súrodencov. Učila sa stredne, chodí do poĺnohospodárskej školy, pracuje ako mechanička v továrni. Objektívne morfologicky a biologicky ide o ženu. Aj tu je zvrat v psychosexuálnej zložke sebaprežívania v období puberty, odmietanie vlastnej sexuálnej príslušnosti, aktívna transformačná snaha, teda nie iba transvestitismus. Je tu naviac intímny vztah k dievčatám, ale bez lesbických sklonov: pacientka si ponecháva možnost k intímnejším skúsenostiam na dobu po operatívnej zmene pohlavia, o ktorú vedome usiluje. Chýba tu odpor k osobám vlastného pohlavia, averzia sa týka len vlastnej ženskosti. Otázka, či to je pozitívny prognostický symptom a indikátor pre chirurgický zákrok, zostáva zatial nútne otvorená.

Demonštrované prípady ilustrujú zmeny v štrukturácii osobnosti pri transsexualizme, najma dissociáciu psychosexuality – idiognózie a sexuognózie. Pri transvestitizme osobnosť toleruje existenciu vlastnej pohlavnosti a uspokojí sa s alternatívnym hraním oboch úloh v príslušnom kostýme. Automutilačné zásahy možu drastickým prevedením stažiť diagnostikovanie latentného transsexualizmu, ak je vedomý zámer zmeny pohlavia prekrytý bludom s inou motiváciou.

V každom prípade transsexualizmu je osobnosť trvale patologicky zmenená. Osobnosť nemože sledovať arteficiálnu zmenu sexu chirurgickým zásahom, kedže je v nej psychosexuálna dissociácia trvale patologicky štabilizovaná abnormnou štrukturáciou počas dospievania. Toto sú dostatočné argumenty v prospěch rezervovanosti pri indikovaní zákroku, ktorým sa – ako hovorí Mitscherlich – iba legalizuje perverzita.