Marta A., nar. 1945, bola dňa 5.2.1966 preložená z Kliniky plastickej chirurgie FN na Psychiatrickú kliniku s dg: st. post amputationem traumaticam mammae lat. dx. a po plastickom chirurgickom ošetrení prekrytím amputačnej rany transplantátom zo stehna. Psychiatrická dg: schizofrénia, atypická neprocesuálna forma, automutilácia.

RA bez vzťahu. 1957 prekonala infekčnú hepatitídu bez komplikácií. Keď mala 12 rokov, zahynul otec – železničár v službe pri posuve. Vychodila 9-ročenku s dobrým prospechom, dobre kreslila, chcela sa stať akademickou maliarkou, ale ju opakovane neprijali. Chcela pracovať na JRD, ale matka ju dala vyučiť za krejčírku, vyučila sa a pracovala v dielni, nemala k práci vztah.

Predčasná sexuálna maturácia, v 12 rokov mala silne vyvinuté poprsie, postavou zostala nápadne malá. Spolužiaci v škole sa jej za to posmievali. Cítila sa pozorovaná, ľudia si o nej robili posmešné poznámky. Znenávidela ludí, stránila sa ich.

Niekde čítala, že bielkovinná strava podporuje rúst. Začala požívat velké kvantá mlieka a syru, ale nerástla viac, len poprsie sa jej dalej zvačšovalo. Usúdila, že preto nerastie, lebo jej rastie poprsie, keby nemala prsia, začala by rásť.

Utužovala sa proti zime a teplu (chodila lahko oblečená na mraze, sedávala v kožuchu v teplej izbe). Učila se cudzie reči. Lákalo ju cestovanie. Nemala priatelské vztahy ani erotický vztah. Odmietala svoju pohlavnú príslušnosť. Chýbal však subjektívne pocit, že je muž a ani nemala snahu dat si zmeniť pohlavie. 4 roky pomýšlala na to, že si odreže poprsie, aby narástla.

29.1.1966 bola sama doma, nabrúsila si kuchyňský nož, obnažila sa, levou rukou si natiahla pravý prsník a odrazala si ho tesne pri hrudníku. Odrezaný prsník spálila v kuchynskom šporáku. Nož neočistila. Bola presvedčená, že nedostane infekciu, lebo 2 roky pila kozie mlieko. Pri automutilácii necítila žiadnu bolest, ranu si prikryla pripravenou gázou a vatou, pritlačila sa hrudníkom o plochu stola, aby zastavila krvácanie, čo sa jej aj podarilo. Odstránila z rany vatu a oobliekla si prádlo a šaty na otvorenú ranu. Očistila kuchyňu od krve.

Na výkon amputácie sa presne pametá, bola pri plnom vedomí, konala pri plnej rozvahe a bola bez obtiaží. Chodila do práce bez obvazu, nikto si ničeho nepovšimnul. Po týždni viděla, že sa rana príliš pomaly hojí, išla k lekárovi, ten ju poukázal na kliniku plastickej chirurgie.

Morfologicky a biologicky je pac. ženského pohlavia. Psychiatricky: emotivita oploštělá, hostilita voči ĺudom, senzitívna vztahovačnosť, snaha po hyperkompenzácii malej postavy sebauplatnením, autistické rysy v myšlení, paralogizmy. Hypokritická k automutilácii, udáva, že by si bola odrezala aj druhý prsník, keby bola pozorovala, že odrezanie jedného má priaznivý vplyv na telesný rást. Psychosexuálna indiferentnosť, chýba rovnako cítenie sa ženou, ako aj snaha, stať sa mužom.

Vo vedomí pacientky hrá dominantnú úlohu absurdná predstava ovplyvnenie telesného rástu amputáciou prsníkov a odmietavý postoj k vlastnej pohlavnej príslušnosti. Aj keď chýba vedomé prianie premenit sa vlastnoručným operatívnym zákrokom na muža, sú odmietanie vlastného sexu plus pokus o odstránenie sekundárnych pohlavných znakov aj za chýbania transformačnej motivácie konania indikátory suspektného latentného transsexualizmu.

Transvestitismus ako v klinickej rutinnej praxi vžitá diagnostická šablona neraz zastrie skutočnosť, že ide o latentný transsexualizmus.